Význam vyvesovania búdok je pre ochranu vtáctva nesporný. Vtáky sú dôležitými udržiavateľmi biologickej rovnováhy v krajine. Existuje veľa štúdií o tom koľko hmyzu zožerú hmyzožravé vtáky alebo koľko hlodavcov spotrebuje párik sokolov myšiarov pri výchove mláďat. Veľkoplošný a monokultúrny rozvoj poľnohospodárstva, výruby stromoradí, remízok, intenzifikácia lesného hospodárstva či odstraňovanie starých bútľavých stromov spôsobili úbytok vtáčích druhov a zmenšenie ich populácií. Vyvesovaním vhodných typov búdok v krajine tak môžme zlepšiť hniezdne príležitosti pre vtáky, ktoré tam žijú. Je známe, že týmto spôsobom sa dajú výrazne zvýšiť lokálne populácie alebo prilákať na lokalitu nové druhy. Búdky odporúčame vyvesovať hlavne v poľnohospodárskej krajine, v mladých jednovekých lesných porastoch, v sadoch a záhradách. Výška vyvesenia závisí od typu búdky: pre malé spevavce 2 – 5 m; škorce 4 – 6 m; sovy, sokoly myšiare, krakle minimálne 6 m; dudky, kôrovníky, žltochvosty 1 – 4 m; dážďovníky min. 4 m. Vletový otvor by mal smerovať buď na východ, juh alebo západ. Nie je vhodné ak na búdku celý deň svieti slnko a zároveň nevyvesujeme búdky do vlhkých a tmavých miest. Búdky pre sovy vyvesujeme na okraje lesov, pre malé spevavce hlbšie do porastov a zároveň ďalej od lesných ciest, pre sokoly myšiare na vetrolamy. Pri konštrukcii búdok využívame dlhoročné skúsenosti – treba dodržať minimálne rozmery a priemer vletového otvoru, dno musí byť medzi bočnými stenami, nie zvonku, strecha je lepšia šikmá pre ľahší odtok vody, náter tmavší, aby bola búdka nenápadná. Vnútorná strana stien, hlavne predná, nesmie byť hobľovaná, hladká. Je dôležité, aby búdky pre spevavce mali otváraciu strechu alebo jednu stenu, kvôli čisteniu od hniezdneho materiálu v jesennom období. Ak pribijeme okolo vletového otvoru tenký plech, predĺžime životnosť búdky, pretože v zimnom období pri hľadaní potravy ďatle vletový otvor menšieho priemeru rozbijú. Na lokalitách s výskytom mačiek a kún vyvesujeme búdky s predlženým vletovým otvorom.
Typ búdky |
Vnútorné rozmery (cm) |
Vletový otvor (Ø mm) |
Výška vyvesenia (m) |
Sýkorník pre malé druhy: sýkorka belasá, sýkorka uhliarka, sýkorka chochlatá |
12x12x25 |
28 |
2-4 |
Sýkorník pre väčšie druhy: sýkorka bielolíca, sýkorka hôrna, sýkorka čiernohlavá, brhlík lesný |
12x14x25 |
32-35 |
2-4 |
Sýkorník pre iné druhy:
muchárik bielokrký, žltochvost hôrny |
12x14x25 |
oválny 30×45 |
3-4 |
Škorečník: škorec lesklý, krutohlav hnedý, výrik lesný |
15x15x30 |
50-80 |
min.3 |
Polobúdka: žltochvost domový, muchár sivý, červienka obyčajná, |
12x14x25 |
120×60 |
1-4 |
Búdka pre kavku tmavú, dudka chochlatého, krakľu belasú |
18x18x35 |
60-100 |
min.6 |
Búdka pre sokola myšiara, myšiarku ušatú |
30x30x30 |
150×300 |
min.6 |
Búdka pre sovu lesnú |
30x35x50 |
120×150 |
min.6 |
V tabuľke sú uvedené minimálne vnútorné rozmery, ktoré treba dodržať. Pri búdkach pre sýkorky odporúčame rozlišovať malé a väčšie druhy a vyrobiť časť búdok s otvorom priemeru 28 mm, aby boli malé druhy zvýhodnené. Búdky zhotovujeme zásadne z prírodného dreva, nepoužívame preglejku, MDF dosky, ani podobný materiál. Hrúbka steny by mala byť 2 – 3 cm. Do dna vyvŕtame niekoľko otvorov na odstránenie prebytočnej vlhkosti v búdke. Na strechu použijeme vhodný nepremokavý materiál a ako náterovú hmotu osvedčenú lazúru na drevo. Búdky obsadzujú aj iné živočíchy – plchy, ryšavky, osy, sršne. Pri kontrolách búdok na konci leta treba dávať pozor na posledne menované živočíchy. Vletový otvor búdky z väčšej vzdialenosti pozorujeme a prípadnú kontrolu alebo čistenie búdky necháme na jesenné mesiace.