VZNIK RAŠELINÍSK

Rašeliniská na Záhorí vznikali tromi rôznymi spôsobmi:

– v bývalých mŕtvych ramenách riek (napr. Myjavy, Rudavy), ktoré vznikli skrátením tokov v meandroch, cez ktoré prestala prúdiť voda

– v medzidunových zníženinách vyplnených podzemnou vodou

– na bývalých prírodných vodných plochách v Podmalokarpatskej depresii na styku deluviálnych sedimentov Malých Karpát a viatych pieskov nížiny od Jablonice až po Rohožník

Najstaršie rašeliniská na Záhorí začali vznikať asi pred 12 000 rokmi v mladších štvrtohorách. Vodné plochy s viac menej stagnujúcou a minerálne chudobnou vodou, ktoré vznikli po skončení doby ľadovej začali postupne zarastať rastlinstvom. Vodné a močiarne spoločenstvá  produkovali každoročne obrovské množstvo organickej hmoty, ktorá sedimentovala na dno a dala základ pre vznik rašelinísk. Mocnosť rašeliny na jednotlivých lokalitách Záhorskej nížiny sa pohybuje od niekoľko desiatok centimetrov až po 7 metrov na rašelinisku medzi obcami Cerová a Prievaly. Pričom platí pravidlo, že čím hlbšia je vrstva rašeliny, tým je rašelinisko staršie.

VZÁCNOSŤ RAŠELINÍSK

Vzácnosť týchto spoločenstiev je podmienená viacerými faktormi, ide o jedinečnú kombináciu vodného prostredia s nízkym obsahom živín, veľmi dlhého vývoja (10 000 až 12 000 rokov), geologických a klimatických pomerov a jedinečnej kombinácie rastlín, húb a živočíchov. Z nižších rastlín sú typické rašelinníky, ktoré často vytvárajú celé zelené bochníky. Z vyšších rastlín sú pre rašeliniská typické – paprade (Dryopteris cristata, Thelypteris palustris, Blechnum spicant), plavúne (Lycopodium annotinum, Lycopodiella inundata, Huperzia selago), páperníky (Eriophorum sp.), vzácne druhy ostríc, vyskytuje sa tu i naša vzácna mäsožravá rastlina – rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia). Mnohé zo vzácnych druhov rastlín predstavujú tzv. glaciálne relikty, ktoré tu prežívajú od poslednej doby ľadovej. Vyskytujú sa tu i vzácne huby, napríklad čiapočka močiarna (Mitrula paludosa), pajazýček chlpatý (Trichoglossum hirsutum), ktoré sú úzko prepojené so zárastami rašelinníkov. Rašeliniská poskytujú prostredie aj pre jedinečné a veľmi vzácne živočíchy, predovšetkým bezstavovce, ktoré celý svoj život trávia v zárastoch rašelinníkov. Z chrobákov možno spomenúť drobného drobčíka druhu Stenus kiesenwetteri, ktorý bolo potvrdený na dvoch rašeliniskách na Záhorí ako tyrfofilný glaciálny relikt. Z vážok je pre vodné plochy rašelinísk typická európsky chránená vážka jednoškvrnná (Leucorrhinia pectoralis). Všetky druhy viazané na rašeliniská sú úzko špecializované, izolované a nedokážu sa už presunúť na iné lokality.

VPLYV ČLOVEKA NA RAŠELINISKÁ

Rašeliniská a mokrade poskytovali človeku po stáročia bohaté zdroje potravy, koncentrovalo sa tu obrovské množstvo vodných druhov vtákov, lesnej zveri, rýb. Záhorie bolo typickou nížinou nepriechodných mokradí a lesov. Zároveň boli mokrade ochranou a útočiskom pôvodných obyvateľov pred nájazdami rôznych nepriateľských kočovných kmeňov (napr. tatárov v rokoch 1241 až 1242). K najdrastickejším zásahom do prírodných podmienok rašelinísk došlo vplyvom človeka od skončenia druhej svetovej vojny. Rašeliniská sa začali postupne odvodňovať, čo malo za následok výrazný pokles hladín podzemnej vody. Na Záhorí tak vznikli stovky km odvodňovacích kanálov, ktoré drenujú a vysušujú krajinu. Okrem odvodňovania sa začalo aj s ťažbou rašeliny na mnohých lokalitách (Rohožník, Jakubov, Plavecký Štvrtok, Prievaly-Cerová, Plavecký Peter ap.). Ak sa lokality podarilo odvodniť nasledovala orba a postupná premena cenných mokradí na poľnohospodársky využívanú pôdu. Ešte v roku 1968 bolo na Záhorí evidovaných 32 lokalít rašelinísk s celkovou výmerou 511 ha! Dnes celková výmera rašelinísk na Záhorí nepresahuje 100 ha a mnohé rašeliniská sú už výrazne narušené ťažbou rašeliny, odvodnením alebo kombináciou rôznych negatívnych ľudských vplyvov.

OCHRANA RAŠELINÍSK

Mnohé lokality rašelinísk na Záhorí sú dnes už súčasťou chránených území, kde sú negatívne zásahy ako napr. ťažba rašeliny, ďalšie odvodňovanie našťastie zakázané. Pre ochranu rašelinísk však nestačí lokality, kde bol v minulosti narušený vodný režim odvodnením ponechať bez zásahu. Dôvodom je skutočnosť, že odvodňovacie kanále stále fungujú aj po desaťročiach od vykopania, drenujú a odvádzajú cennú vodu z mokradí. Je dôležité obnoviť vodný režim na rašeliniskách tým, že budú znefunkčnená odvodňovacia funkcia melioračných kanálov.  Zároveň mnohé rašeliniská postupne zanikajú v dôsledku toho, že silno zarástli drevinami, ktoré lokalitu zatienia a obohacujú ju o živiny. Tu je dôležité zabezpečiť pravidelné odstraňovanie vysokej vegetácie a náletových drevín. Negatívny vplyv na rašeliniská má i neustále sa zvyšujúca priemerná teplota a úbytok zrážok. Správa CHKO Záhorie už v spolupráci s mimovládnymi organizáciami (BROZ, DAPHNE) napr. v rámci projektu LIFE WETREST obnovila narušený vodný režim na 8 lokalitách s výskytom rašelinísk. V súčasnosti sa pripravuje obnova viacerých rašelinísk na Rudave v rámci projektu LIFE IP, kde sa spúšťa i podrobné mapovanie spoločenstiev rašelinísk na Záhorskej nížine.

Text, mapa a foto Tomáš Olšovský