Územie CHKO Záhorie sa zo zoogeografického hľadiska nachádza v eurosibírskej podoblasti s množstvom prvkov mediteránnej fauny. Pre viaceré druhy je východnou alebo západnou hranicou rozšírenia.

Záhorie hraničí s dvoma štátmi pozdĺž rieky Morava. Hranica bola niekoľko desiatok rokov pre bežných návštevníkov zakázanou zónou. Práve takéto podmienky potrebujú živočíchy – bohatosť nivnej krajiny s dostatkom pokoja.

Mäkkýše

Reprezentatívny prieskum máme k dispozícii z alúvia rieky Morava. Celkovo bolo zistených 117 druhov mäkkýšov.

Z hľadiska ochrany genofondu je významný výskyt viacerých druhov, ktoré v súčasnosti patria medzi kriticky ohrozené druhy nielen v Európe, ale aj na svete. Medzi ojedinelé nálezy na území Slovenska dnes patrí napríklad kotúľka pobrežná (Gyraulus riparius, §), Valvata pulchella, bitynia (Bithynia leachi), kotúľka (Planorbis carinatus), kotúľka štíhla (Anisus vorticulus, §), kochlikopa blýskavá (Cochlicopa nitens, §), Euconulus alderi, korýtko riečne (Unio crassus, §), škľabka ploská (Pseudanodonta complanata) a hrachovka (Pisidium amnicum). Všetky tieto druhy majú jedno spoločné – žijú buď vo vode alebo v močiarnych biotopoch.

Z ďalších druhov si zasluhujú pozornosť tie, ktoré žijú na okraji svojho areálu. Zo západoeurópskych druhov sem zasahujú slimák Trichia striolata danubialis a Balea perversa, z ktorých prvý druh sa vyskytuje už len v Podunajsku. B. perversa sa smerom na východ vyskytuje ostrovčekovite najmä na izolovaných hradných bralách.

Severnú hranicu rozšírenia na Slovensku tu má slimák Monacha cartusiana, Tandonia rustica a kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha). Severnejšie nebola doteraz nájdená ani kôstka riečna (Sphaerium rivicola), ani škľabka veľká (Anodonta cygnea).

Prekvapivý je nález sudeto-západokarpatského druhu Deroceras praecox , ktorý bol doteraz zistený len v severnejších oblastiach Slovenska.

Pavúky

Celkove je na Záhorskej nížine zdokumentovaných 927 druhov pavúkov. Najvýznamnejšie druhy boli potvrdené v alúviu rieky Morava a jeho okolí, kde bolo zistených 177 druhov. Zo zistených pavúkov je 31 druhov zaradených do Červeného zoznamu pavúkov Slovenska, 4 druhy sú nové pre faunu Slovenska (Enoplognatha caricis, Diplocephalus dentatus, Pelecopsis mengei, Clubiona juvenis). Veľmi významné sú aj nálezy druhov lovčík (Dolomedes plantarius, §) a Theridiosomma gemmosum (2 údaje zo Slovenska). Výskyt určitých prvkov stepného spoločenstva na Záhorskej nížine dokazuje výskyt stepníka červeného (Eressus niger). Dekoratívne pôsobí križiak pásavý (Argiope bruennichi) s častým výskytom i v kultúrnych spoločenstvách.

Kôrovce

Na rakúskej strane rieky Morava sa hrdia výskytom dvoch archaických druhov kôrovcov, ktoré sa na našej strane nepodarilo dokázať. Najvzácnejším druhom na území CHKO Záhorie je vidlonôžka dunajská (Limnomysis benedeni).

Vážky

Z vážok evidujeme 42 druhov, z nich 9 patrí medzi ohrozené druhy, napríklad šidlo obrovské (Anax imperator, §) a ligotavka zelená (Somatochlora metallica, §). Klinovka žltonohá (Stylurus flavipes, §) sa zaraďuje medzi veľmi ohrozené druhy. Bežne sa vyskytujú hadovky (Calopteryx splendens) zaradené do našej Červenej knihy.

Čerstvé piesky, neporastené vegetáciou sú rozryté množstvom lievikov s priemerom do 10 cm, vytvorených larvami mravcoleva čiernobruchého (Myrmeleon formicarius).

Motýle

Z motýľov na Záhorskej nížine je potrebné uviesť najmä tie, pre ktoré je posledným útočiskom na Slovensku – očkáň bielopásový (Hipparchia alcyone, §), očkáň piesočný (Hipparchia statilinus, §), modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), očkáň metlicový (Hipparchia semele) a očkáň (Hyponephele lupina). Ďalej sú to ohrozené druhy s nosným výskytom na Záhorskej nížine: súmračník čiernohnedý (Heteropterus morpheus, §) a perlovec ostružinový (Brenthis daphne). Sú to druhy žijúce na rastlinách viazaných na piesky a rašeliniská. Z nivnej oblasti je zaujímavý výskyt pestroňa vlkovcového (Zerynthia polyxena, §) a lišaja mliečnikového (Hyles euphorbiae).

Chrobáky

Veľmi bohato sú zastúpené aj chrobáky. V boroviciach možno najčastejšie nájsť krasca borovicového (Chalcophora mariana) a fúzača borovicového (Acanthocinus aedilis), vzácne aj vrzúnika bôrového (Monochamus galloprovincialis). V lužných lesoch sa zachovali pôvodné aluviálne bystruškovité spoločenstvá (Carabus sp.). Popri nich sa vyskytujú fuzáč vŕbový (Lamia textor) a fuzáč pižmový (Aromia moschata). V starých lipách sa našiel aj vzácny vrzúň drsnotykadlový (Megopis scabricornis, §). Na lúkach možno vídať zriedkavú májku dúhovú (Meloe variegatus, §). Veľkoplošná príprava pôdy v lese vytvára priaznivé podmienky pre vývoj veľkých druhov chrústov. Kalamitne sa vyskytujú chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) a vzácny chrúst mramorovaný (Polyphylla fullo). Prieskumy chrobákov v rezerváciách CHKO Záhorie priniesli pozoruhodné výsledky. V každej prírodnej rezervácii odborníci našli nielen vzácne a chránené druhy, ale aj nové druhy zatiaľ na Slovensku nenájdené, napríklad druh Rhypobius ruficollis žijúci na vlhkých miestach v hnijúcich rastlinných zvyškoch. Je známe, že rašeliniská na Záhorí zachovávajú také podmienky, že v nich prežívajú rastliny, ktoré sa nachádzajú vo vyšších polohách. Rovnako je to aj s chrobákmi, napríklad druh Leistus terminatus, opísaný z rezervácie na Záhorí a potom z Oravy na Suchej Hore.

Ryby

Pre rieku Morava boli pôvodne charakteristické veľkoplošné dlhotrvajúce povodne, mimoriadne výkyvy teploty vody, s kolísaním od 0 °C do 26 °C, malá rýchlosť prúdenia a jemnozrnný substrát. Tieto faktory zaradili povodie Moravy do pásma pleskáča vysokého s jeho charakteristickou ichtyofaunou.

V súčasnosti je v rieke Morava pre spoločný rakúsko-slovenský úsek dokázaných celkom 50 druhov rýb, z toho 7 druhov je nepôvodných. Z pôvodných druhov je 20 ohrozených.

Ekologický stav hlavného toku Moravy bol do roku 1995 poznačený na jeseň vlnami silného organického znečistenia z cukrovarov. Práve v jeseni sa rieka Morava vyznačuje dlhodobo najnižšími prietokmi, a preto často dochádza k odrybneniu celých úsekov rieky. Ekosystém hlavného toku rieky Morava bol z tohto dôvodu odkázaný na každoročnú dotáciu juvenilov z jej prítokov a z Dunaja. Ichtyofauna sa preto nachádzala vo veľmi nevyváženom stave, pričom extrémne dominovali široko prispôsobivé druhy rýb – pleskáč malý (Abramis bjoerkna), belička európska (Alburnus alburnus) a pleskáč vysoký (Abramis brama), ktoré tvorili asi 90 % všetkých jedincov. Početnosť ostatných druhov rýb je pod hranicou 2 %. Väčšie populácie boli okrem toho zaznamenané u jalca tmavého (Leuciscus idus), karasa striebristého (Carassius gibelio, §), hrúza bieloplutvého (Gobio albipinnatus) a sumca fúzatého (Silurus glanis). Sezónne druhové zloženie Moravy poukazuje na možný význam rieky ako neresiska dunajských druhov rýb. Zastupujú ich predovšetkým fytofilné a fytolitofilné druhy, ako šťuka holarktická (Esox lucius), sumec západný (Silurus glanis), pleskáč vysoký (Abramis brama), pleskáč malý (Abramis bjoerkna) a pleskáč siný (Abramis ballerus), využívajúce priaznivé podmienky starých ramien a zaplavovaných lúk.

Medzi takmer vyhubené druhy v oblasti Dolnej Moravy sa zaraďuje mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae, §) s výskytom obmedzeným iba na rieku Rudava, mieň sladkovodný (Lota lota), nosáľ sťahovavý (Vimba vimba), ktorých stavy významne poklesli a dnešné populácie sú obmedzené len na niekoľko lokalít. Medzi tieto druhy môžeme zaradiť aj len na dvoch lokalitách sa vyskytujúceho blatniaka európskeho (Umbra krameri, §), pre ktorého je Záhorie najzápadnejším miestom jeho prirodzeného výskytu. Veľa ohrozených druhov sa skôr obmedzuje na prítoky, mŕtve ramená a malé kanály.

Obojživelníky

Územie CHKO Záhorie predstavuje útočisko pre 11 druhov žiab a tri druhy mlokov. Obojživelníky sa najviac koncentrujú v jeho západnej časti. Pýchou územia sú obrovské množstvá rosničiek zelených (Hyla arborea, §) a kuniek červenobruchých (Bombina bombina, §), skokanov štíhlych (Rana dalmatina, §) a ostropyských (R. arvalis, §). Najmä rosničky v ostatnej časti Západnej Európy ubúdajú. Nielen rieka Morava, ale aj močiare medzidunových depresií borových lesov umožňujú rozmnožovanie sa stotisícom skokanov štíhlych, rosničiek a ropúch (Bufo sp.). Už v marci začínajú klásť skokany štíhle (Rana dalmatina, §) plávajúce skupiny vajíčok. Ostatné druhy začínajú svoje ohlušujúce koncerty až začiatkom apríla. Fenomén Záhoria – piesok – zapríčiňuje aj výskyt inde vzácnej hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus, §). Jej žubrienka mnohých prekvapí, je veľká ako pingpongová loptička. Týmto dôležitým živočíchom sa pomáha nielen revitalizáciou vodných plôch, ale aj zabezpečením bezpečného prechodu cez asfaltové cesty počas jarnej migrácie.

Väčšie druhy mlokov žijú vo vodách okolia nivy rieky Morava. Všetky obojživelníky pomáhajú obhajovať hodnoty našich mokradí pred devastačnými snahami, pretože sú chránené nielen našimi zákonmi, ale aj medzinárodnými dohovormi.

Plazy

Na území Záhoria sa vyskytujú štyri druhy hadov a tri druhy jašteríc. Najčastejšia je užovka obojková (Natrix natrix, §). Užovka fŕkaná (Natrix tesselata, §) je tiež viazaná na vodu ale vyskytuje sa len v južnej časti rieky Morava, kde na prezimovanie potrebuje vyhriate svahy Malých Karpát. V lesnatých častiach žije užovka stromová (Elaphe longissima, §) a v suchých borových lesoch užovka hladká (Coronella austriaca, §).

Najčastejším plazom je jašterica bystrá (Lacerta agilis, §). Úplne neškodného scinka – slepúcha lámavého (Anguis fragilis, §) často vidieť vyhrievať sa na ceste. Na suchých pieskových dunách borových lesov žije najvzácnejšia jašterica – jašterica zelená (Lacerta viridis, §).

Vtáky

Podobne ako pre ryby a obojživelníky, aj pre vtáctvo je Záhorie rajom. Od roku 1800 do roku 1999 bolo na území Záhoria, priľahlého brehu rieky Morava na rakúskej a českej strane zaznamenaných 292 druhov vtákov. Vtáky využívajú naše územie všetkými známymi spôsobmi – ako hniezdisko, odpočinkové miesto, migračnú trasu a zimovisko. Oblasť rieky Morava je kvôli mimoriadnemu významu vyhlásená za Medzinárodne významnú vtáčiu oblasť (IBA) a za Medzinárodne významnú mokraď (Ramsar). Zvlášť k tomu prispeli hniezdiace vtáky ako volavky (Ardea sp., §), bociany čierne (Ciconia nigra, §) a biele (C. ciconia, §) (druhá najväčšia stromová kolónia v Európe je na rakúskom brehu pri obci Marchegg), tiež dravce ako haja červená (Milvus milvus, §), haja tmavá (Milvus migrans, §), orliak morský (Haliaeetus albicilla, §), kaňa popolavá (Circus pygargus, §), kaňa močiarna (Circus aeruginosus, §) a vodné vtáky i vtáky hniezdiace na lúkach ako celosvetovo ohrozený chrapkáč poľný (Crex crex, §).

O vodných vtákoch by sa dalo napísať veľa a záujemca sa môže obrátiť na vyčerpávajúcu literatúru. Spomenieme len zvláštnosti: posledné hniezdisko hvizdáka veľkého (Numenius arquata, §) na Slovensku, pohniezdne návštevy volaviek bielych (Egretta alba, §), lyžiačiarov bielych (Platalea leucorodia, §) a volaviek purpurových (Ardea purpurea, §) z rakúskeho Národného parku Neusiedler See.

Počas ťahu sa tu zastavia kŕdle s počtom desiatok tisíc jedincov vodných vtákov, kačíc, kormoránov a husí. Práve husi spolu s bocianmi sú pre Záhorie symbolické. Nielenže tadiaľto tiahnu a odpočívajú ale tu aj zimujú, a dokonca hniezdia. Sú to najmä tri druhy migrujúce a zimujúce, ale hniezdi tu len hus divá (Anser anser, §).

V borových lesoch a na dopadových plochách ornitológa zaujmú nezvyčajne bohaté stavy dudkov chochlatých (Upupa epops, §), lelkov lesných (Caprimulgus europaeus, §), škovránikov stromových (Lullula arborea, §) a žltochvostov hôrnych (Phoenicurus phoenicurus, §). Priamo v lesoch hniezdia také druhy sýkoriek, ktoré najbližšie nájdeme v ihličnatých horských lesoch – sýkorky chochlaté (Parus cristatus, §), sýkory uhliarky (Parus ater, §) a najzriedkavejšie sýkorky čiernohlavé (Parus montanus, §). Mladý borovicový porast si za horské lúky zamieňa i sluka hôrna (Scolopax rusticola, §) a zdá sa, že zriedkavo i zahniezdi.

Od otvorenia hraníc pred 12 rokmi má prudko zvýšená návštevnosť, ilegálny rybolov, nedodržiavanie zákazov vjazdu motorových vozidiel zničujúci účinok aj na vtáctvo. Stratila sa napríklad kolónia chavkošov nočných (Nycticorax nycticorax, §), z južnej časti sa stratili hniezdiace kormorány, postupne klesá počet hniezdiacich hvizdákov veľkých (Numenius arquata, §), na juhu už nehniezdi volavka purpurová (Ardea purpurea, §).

Vody sú obsadené športovými rybármi a turistami – navonok vysoké stavy kačíc divých, labutí, lysiek a potápok vyvolávajú dojem harmónie medzi človekom a prírodou – ale opak je pravdou. Až 80 % druhov vplyvom prítomnosti človeka nezahniezdi a odlieta skôr, než si to prichádzajúci návštevník uvedomí. Celoročná hlučná návštevnosť na brehoch rieky rybármi alebo kajakármi znemožňuje vodným vtákom odpočívanie na hladine, orliakom lovenie. Našťastie, v borových lesoch, keď tam vtrhnú masy hubárov je už zvyčajne po hniezdnej dobe.

Cicavce

Izolovanosť jednotlivých chránených plôch a pomerne intenzívna ľudská činnosť zabránili rozsiahlejšiemu zastúpeniu väčších cicavcov. Vzhľadom na charakter oblasti je tu veľmi obmedzený výskyt veľkých šeliem. Existuje len niekoľko ojedinelých náznakov o výskyte rysa ostrovida (Lynx lynx, §) a jeden 30 rokov starý záznam o výskyte medveďa hnedého (Ursus arctos, §) pri obci Závod. Rozsiahle lesy na pieskoch sú stále domovom jelenej, čiernej i muflónej zveri. Stále menej záznamov je o pôvodne bežnejších králikoch divých (Oryctolagus cuniculus) a tchoroch stepných (Mustela eversmanni, §).

Podrobné výskumy vývržkov plamienky driemavej (Tyto alba, §) preukázali zvláštnosť Záhoria. Oproti podobným zberom vývržkov na Podunajsku máme na našom území veľmi veľký podiel drobných hmyzožravcov, oba druhy dulovníc – dulovnica väčšia (Neomys fodiens, §) a dulovnica menšia (Neomys anomalus, §), piskorov – piskor lesný (Sorex araneus, §), piskor malý (Sorex minutus, §) a bielozúbok – bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon, §), bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens, §).

Podrobný prieskum netopierov priniesol prvé ucelené výsledky. Z možných 24 až 25 druhov na Slovensku na Záhorí chýbajú už len 3 alebo 4 druhy. V každej obci, najmä v povalových priestoroch sakrálnych stavieb, žijú netopiere pozdné (Eptesicus serotinus, §) a ucháče sivé (Plecotus austriacus, §). V škárach panelových domov a na chatkách žijú kolónie našich najmenších netopierov – netopierov hvízdavých (Pipistrellus pipistrellus, §). Najpočetnejšie sú v chatových oblastiach pri štrkoviskách až 400 jedincov! Najväčšie zoskupenia tvoria, naopak, najväčšie netopiere Európy – netopiere obyčajné (Myotis myotis, §) – až 2000 jedincov. Na Záhorí je viacero kolónií tohto druhu. Dôvodom je množstvo veľkého hmyzu v borových komplexoch. Mimo ľudských obydlí sú najpočetnejšie a úplne na celom Záhorí rozšírené stromové netopiere hrdzavé (Nyctalus noctula, §). Sú aj najnápadnejšie – vyletujú ako prvé a lovia vysoko nad krovinami, stromami a vodami. Pre veľké množstvo vôd je na druhom mieste rozšírenia po raniakoch hrdzavých netopier vodný (Myotis daubentoni, §). Poznáme ho ľahko keď neúnavne loví tesne nad vodnou hladinou. V borových lesoch žijú aj v rámci Európy najvzácnejšie netopiere – netopiere čierne (Barbastella barbastellus, §) a vzácne netopiere stromové (Nyctalus leisleri, §).

Územie CHKO Záhorie od roku 1976 trvalo osídľuje bobor vodný (Castor fiber, §). Vývoj početnosti, ale aj rozširovanie areálu je jeden z mála dôvodov na optimizmus v radoch ochranárov. Z pôvodne malej populácie vypustenej na rakúskom úseku rieky Dunaj sa v súčasnosti vyvinula na priľahlom území Slovenska populácia prekračujúca 500 jedincov. Pritom cítime potrebu zdôrazniť, že bobor svojou činnosťou smerujúcou k úprave prostredia významne pôsobí na obnovu vodných biotopov, a tým zvyšuje prírodný potenciál celého ním kolonizovaného územia.

Význam územia CHKO Záhorie pre napĺňanie európskych zásad ochrany prírodného prostredia (Habitats Directive): nachádza sa tu 47 druhov živočíchov z toho 8 druhov bezstavovcov, 6 druhov rýb, 11 obojživelníkov, 5 plazov, 68 vtákov, 21 cicavcov.

 

Vysvetlivky:

§ – zákonom chránený druh