Cudzinci v našej flóre

mrežovka Archerova

Počas jesenných prechádzok lesmi sme natrafili na niekoľko jedincov z ríše rastlín a húb. Vyskytujú sa v našej flóre pomerne krátko a preto ich zaraďujeme medzi neofyty, čo sa dá voľne preložiť ako „nové rastliny“.

Mrežovka Archerova (Clathrus archeri) je nejedlá huba, ktorá vyzerá akoby ju tu zanechali mimozemšťania. Z malého guľatého vajíčka, mladej plodnice, sa vykľujú ramená, ktoré svojim tvarom a červenou farbou pripomínajú morskú hviezdicu. Na povrchu sú pokryté tmavou glébou, z ktorej sa uvoľňujú výtrusy. Huba sa k nám dostala pravdepodobne spolu s ovčou vlnou z Austrálie a Nového Zélandu niekedy začiatkom 20. storočia.

Psovka obyčajná (Mutinus caninus) huba podobná našej hadovke smradľavej, ale štíhlejšia s červeno-oranžovým kónickým klobúkom s výtrusorodou vrstvou. „Noha“ psovky je dutá a často leží na zemi. Podobne ako mrežovka aj ona vytvára mladú vajcovitú plodnicu a v dospelosti zapácha po zdochlinách. Svoj pôvod má v na severoamerickom kontinente a s najväčšou pravdepodobnosťou sa k nám dostala ku koncu druhej svetovej vojny prostredníctvom spór na uniformách amerických vojakov.

Starček juhoafrický (Senecio inaequidens) druh pôvodne sa vyskytujúci v južnej časti Afriky bol do Európy pravdepodobne zavlečený s ovčou vlnou ešte v 19. storočí. Z obchodných prístavov sa postupne šíril ďalej do vnútrozemia kontinentu. Tento bohato rozkonárený poloker s peknými svietivo žltými súkvetiami sa šíri hlavne pozdĺž ciest a železníc. Neskôr obsadzuje rumoviská, prekladiská, vysýpky, čiže zväčša antropicky ovplyvnené, suché, oslnené miesta. Vo viacerých štátoch Európy sa chová invázne. Na Záhorí sme ho zaznamenali na netypickom stanovišti – v borovicovom lese na pieskoch, pomerne ďaleko od železnice a hlavných ciest.

Mrlík nízky (Dysphania pumilio, syn. Chenopodium pumilio) bol podobne ako predchádzajúci druh do Európy zavlečený s ovčou vlnou ešte v 19. storočí. Tentokrát cesta viedla z Austrálie a Tasmánie. Ide o nízku, jednoročnú, aromatickú bylinu s drobnými mäsitými lístkami, pokrytú žliazkatými chĺpkami. Obvykle sa vyskytuje na antropogénnych stanovištiach ako napríklad na železničných staniciach, okrajoch chodníkov, pri múroch domov. Náš nález predstavovala bohatá populácia rastlín na obnažených pieskoch po celoplošnej príprave pôdy v borovicových lesoch Záhoria. Tieto plochy spĺňali stanovištné nároky druhu – teplo, svetlo a priepustnosť pôdy.